6 Hlavné príčiny vysokých bazofilov (bazofília) a čo robiť

Zvýšenie počtu bazofilov sa nazýva bazofília a je indikátorom toho, že sa v tele vyskytuje hlavne určitý zápalový alebo alergický proces a je dôležité, aby sa koncentrácia bazofilov v krvi interpretovala spolu s výsledkami ostatných výsledkov krvného obrazu.

Nie je potrebné liečiť zväčšené bazofily, ale skôr príčinu bazofílie. Preto je dôležité, aby sa preskúmala príčina zvýšenia a mohla sa začať vhodná liečba.

Bazofily sú bunky patriace k imunitnému systému a nachádzajú sa v menších množstvách v krvi, čo sa považuje za normálne, ak je ich koncentrácia medzi 0 a 2% alebo 0 - 200 / mm3, alebo podľa laboratórnej hodnoty. Množstvo bazofilov väčšie ako 200 / mm3 sa označuje ako bazofília. Získajte viac informácií o bazofiloch.

Hlavné príčiny vysokých bazofilov (bazofília) a čo robiť

Hlavné príčiny bazofílie sú:

1. Astma, sinusitída a rinitída

Astma, sinusitída a rinitída sú hlavnými príčinami vysokých bazofilov, pretože sú zodpovedné za intenzívne a dlhotrvajúce alergické alebo zápalové procesy, ktoré stimulujú vyššiu aktivitu imunitného systému, čo vedie nielen k zvýšeniu bazofilov, ale aj eozinofilov a lymfocyty.

Čo robiť: V týchto prípadoch je okrem použitia antihistaminík na zmiernenie prejavov dôležité zistiť príčinu zápalu vedľajších nosových dutín a nádchy a vyhnúť sa kontaktu. V prípade astmy je indikované okrem vylúčenia príčiny zodpovednej za objavenie sa príznakov aj užívanie liekov, ktoré napomáhajú otváranie pľúcnych priedušiek a uľahčujú dýchanie.

2. Ulcerózna kolitída

Ulcerózna kolitída je zápalové ochorenie čriev charakterizované prítomnosťou niekoľkých vredov v čreve, ktoré spôsobujú napríklad veľa nepohodlia, únavy a chudnutia. Pretože ide o predĺžený zápalový proces, je možné overiť v krvnom obraze zvýšenie počtu bazofilov.

Čo robiť: Je dôležité dodržiavať liečbu podľa pokynov gastroenterológa, pričom uprednostňujete zdravú stravu s nízkym obsahom tukov a niektoré lieky, ktoré pomáhajú zmierňovať zápaly, napríklad sulfasalazín, mesalazín a kortikosteroidy.

Získajte viac informácií o ulceróznej kolitíde a jej liečbe.

3. Artritída

Artritída je charakterizovaná zápalom kĺbov, ktorý vedie k zmenám v krvnom obraze vrátane zvýšenia počtu bazofilov.

Čo robiť: V prípade artritídy je dôležité, aby sa liečba uskutočňovala v súlade s orientáciou ortopéda, pretože okrem normalizácie hodnôt krvného obrazu je možné bojovať proti symptómom spojeným s artritídou. Prečítajte si všetko o artritíde.

4. Chronické zlyhanie obličiek

Pri chronickom zlyhaní obličiek je bežné pozorovať zvýšenie počtu bazofilov, pretože je zvyčajne spojené s predĺženým zápalovým procesom.

Čo robiť: V takom prípade sa odporúča dodržiavať liečbu určenú lekárom na liečbu zlyhania obličiek, pri ktorej je zvyčajne indikované použitie liekov na potlačenie príznakov, alebo v závažnejších prípadoch môže byť indikovaná transplantácia obličky. Pochopte, ako sa lieči chronické zlyhanie obličiek.

5. Hemolytická anémia

Hemolytická anémia je charakterizovaná deštrukciou červených krviniek samotným imunitným systémom, čo vedie napríklad k vzniku príznakov, ako je slabosť, bledosť a nedostatok chuti do jedla. V snahe kompenzovať deštrukciu červených krviniek začne kostná dreň uvoľňovať do krvi viac nezrelých buniek, napríklad retikulocytov. Okrem toho v niektorých prípadoch môže lekár pozorovať zvýšenie počtu bazofilov, pretože imunitný systém je aktívnejší.

Čo robiť: Je dôležité podstúpiť kompletný krvný obraz a ďalšie laboratórne testy na overenie, či ide o hemolytickú anémiu a nie o iný typ anémie. Ak sa potvrdí hemolytická anémia, lekár môže odporučiť užívanie liekov, ktoré regulujú činnosť imunitného systému, napríklad prednison a cyklosporín.

Zistite, ako identifikovať a liečiť hemolytickú anémiu.

6. Ochorenia krvi

Niektoré hematologické ochorenia, napríklad chronická myeloidná leukémia, polycytémia vera, esenciálna trombocytémia a primárna myelofibróza, môžu napríklad viesť k ďalším zmenám v krvnom obraze aj k zvýšeniu počtu bazofilov v krvi.

Čo robiť: V týchto prípadoch je dôležité, aby diagnózu stanovil hematológ podľa výsledku krvného obrazu a ďalších laboratórnych vyšetrení, aby bolo možné zahájiť najvhodnejšiu liečbu podľa hematologického ochorenia.